Loading...
História2019-08-26T22:21:10+02:00

Tak praví kronika…

alebo Vážne-nevážne z histórie Jazykovej školy Žilina

Jazyková škola Žilina, pred rokom 2008 Štátna jazyková škola, pôsobí na trhu vzdelávania už vyše 50 rokov! Snáď niet Žilinčana, ktorý by svoje jazykové vedomosti nezískal, nerozšíril alebo nepreveril práve na tejto škole.

Ak ste naším poslucháčom, vedzte, že navštevujete najstaršiu jazykovú školu v Žilinskom kraji a 2. najväčšiu na Slovensku. A ak ešte uvažujete, či začať učiť sa alebo zlepšovať sa alebo zopakovať si nejaký cudzí jazyk, môžete si aktuálne vybrať z vyše 160 kurzov anglického, francúzskeho, nemeckého, ruského, španielskeho a talianskeho jazyka a pripojiť sa tak k terajším vyše 2600 poslucháčom!

1963:

Jazyková škola vznikla na podnet riaditeľky Ľudovej školy jazykov v Žiline p. Pychtinovej, ktorá požiadala Odbor školstva a kultúry ONV v Žiline a ten dňom 1. apríla 1963 zriadil Jazykovú školu v Žiline so sídlom v budove Strednej všeobecnovzdelávacej školy na Hornom Vale (pri divadle) s počtom 84 vyučovacích hodín týždenne.

1963/64:

Vo vtedajšej správe riaditeľstva školy sa uvádza, že prijatý nemôže byť každý záujemca, prednosť majú „pracujúci a študujúca mládež pred občanmi, ktorí nie sú v pracovnom pomere“. Kurzy sa zriaďujú aj priamo na pracovisku. Škola organizuje aj štátne jazykové skúšky. Cena za jeden 3-hodinový kurz za rok je 170 Kčs. V decembri 1963 získava škola vlastné priestory (1 kanceláriu a 4 učebne) na ul. Pivovarská č. 2, v školskom roku 1963/64 školu navštevuje už 932 poslucháčov.

1964/65

Škola má už vyše 1100 poslucháčov. Kurzy sú zriadené aj v podnikoch Slovena, Tuzex, Pokrok, VB atď. Materiálne škola na tom nebola vôbec dobre: chýbali školské lavice, stoličky, tabule, všetko bolo vypožičané z iných škôl. Škola žiada o pridelenie devízových prostriedkov na zakúpenie zahraničných časopisov a kníh, platní a filmov predovšetkým v angličtine a francúzštine. V tomto školskom roku nastúpila aj naša doterajšia kolegyňa p. Valéria Rezníčková. Pani riaditeľku Pychtinovú vystriedal riaditeľ Emil Vidra.

Ďalšie školské roky znamenajú pre školu rast počtu záujemcov a hľadanie a využívanie priestorov v budovách SVŠ – Horný Val, ďalej bývalého Grémia, v Učňovskej škole na nám. SNP, VŠ dopravy a bývalej budovy SPŠ stavebnej. Nadväzujú sa kontakty s inými jazykovými školami, napr. v Gottwaldove (Zlín), Brne.

1967/68

Jazykovej škole je prisľúbená samostatná budova, riaditeľstvo je pozvané k rokovaniu o výbere staveniska. V tomto školskom roku zriadil Krajský národný výbor so súhlasom Ministerstva školstva ročné štúdium absolventov SVŠ „orientované na dosiahnutie hlbších vedomosti cudzích jazykov a získanie základov techniky administratívy a písanie na stroji“. Záujemcom bolo zabezpečené aj ubytovanie v internáte. Ako hovorí kronika školy: „S denným štúdiom máme veľa problémov, nemáme žiadne skúsenosti. Začali sme postupovať ako u dospelých a precenili sme ich. Začali sme tomu čeliť: klasifikáciou, pohovormi s poslucháčmi, zvolali sme schôdzku rodičov, písomne sme rodičom oznamovali výkyvy v štúdiu.“

Od januára 1968 je škola presťahovaná do budovy Remeselníckeho domu, tu sa museli previesť najprv najnutnejšie opravy kanalizácie, vodovodného potrubia, elektrického vedenia, všetky miestnosti boli vymaľované.

1968/69

Politické nepokoje augusta 1968 komentuje kronika jednou vetou: „Hoci sa školský rok 1968/69 začína v období zložitých politických a hospodárskych udalostí, reagovali naši profesor ako aj poslucháči serióznym spôsobom.“

V tomto období disponuje škola jazykovým laboratóriom. Škola eviduje 1539 poslucháčov.

Po prvýkrát je prevedený aj prieskum spokojnosti poslucháčov školy formou anonymnej ankety. Vďaka záznamom kroniky je zrejmé, že poslucháči vtedy oceňovali tie isté kladné stránky školy ako i dnes: vysokú úroveň vyučujúcich, náročnosť štúdia, pestrosť výučby a šírku sprostredkovaných poznatkov presahujúcich jazykové vedomosti, na druhej strane kritizujú množstvo zadávaných domácich úloh, očakávajú možnosť cestovať do západnej Európy, chcú viac chodiť do kina na filmy v originálnom znení, našli sme i požiadavku „klásť väčší dôraz na ruštinu“…

1970/71

Na škole sa zriaďujú predmetové komisie jednotlivých jazykov, tie sa dohodli, že vypracujú cudzojazyčné texty k nasledovným témam:

  • výročie VOSR
  • 50. výročie KSČ
  • úloha M. Stara v súčasnosti
  • KS V. Británie
  • V. I. Lenin – jeho vplyv na nemecké robotnícke hnutie
  • 100. výročie Parížskej komúny…
  • (neskôr:) mierumilovná politika Sovietskeho zväzu

V čase normalizácie musel byť tvorivý veru každý – jedným smerom…

Škola má 1581 poslucháčov a z terajších pedagógov školy učia p. Rezníčková, p. Otáhalová a p. Peťovková.

1971/72

Budova JŠ – Remeselníckeho domu sa renovuje, opravuje sa strecha a fasáda budovy.  Upratovať budovu po opravách pomáhajú aj učitelia a to „vo voľnú sobotu 10.6.1972“.

1972/73

Na školu nastupuje p. Chrastinová, ako aj v aktuálnom školskom roku (2012/2013), aj pri nástupe vyučuje francúzštinu a nemčinu. Zamestnanci školy pracujú v Medzinárodnom tábore mládeže, sprevádzajú anglickú delegáciu, komunikujú s družobnou Tulou v ZSSR.  V marci 1973 už stoja základy novej (súčasnej) budovy jazykovej školy. Škola oslavuje 10. výročie vzniku, ku ktorému si dala okrem iných takéto („socialistické“) záväzky:

  • Kolektívne odpracovať na výstavbe novej budovy 480 hodín
  • Vypracovať 10 seminárnych prác pre ideovo-politické vzdelávanie
  • 6 profesorov bude zdarma doučovať žiakov v kurzoch,
  • Pomoc pri pretlmočení 3 odborných filmoch v Dome odborov
  • Odpracovať 15 hodín na úprave ihriska v Závodí
  • 6 pracovníkov zorganizuje brigádu na úprave okolia sídliska …

Nebolo na výber.

V tomto školskom roku má škola už 2102 poslucháčov v 111 kurzoch.

1973/74

Aj takéto podujatia vypĺňali program učiteľom: filmové predstavenie o Jurijovi Gagarinovi, zájazd „Po stopách SNP“ z Vrútok cez zastávku v Blatnici a Mošovciach na Donovaly a ďalej cez B. Bystricu, Zvolen, Tále do Demänovskej doliny, stretnutia s družobným Gottwaldovom – JŠ; učitelia cestujú do Sovietskeho zväzu, Bulharska, vzdelávajú sa na prázdninovom seminári pre učiteľov AJ v Trenčianskych Tepliciach.

V škole je zapísaných 2155 poslucháčov.

1974/75

Učitelia sa zúčastňujú zájazdu do ZSSR po trase: Kyjev – Moskva – Leningrad.

A k známym menám učiteľov pribudla p. Kramerová.

1975/76

Na škole študuje 2250 poslucháčov.

Kronika skrýva ale i ďalšie poklady:

„…Sťahovať sa veru chceme, všeličo si sľubujeme, že budeme vzorne učiť, povinnosti všetky plniť. – Magnetofón, medior, slovník, knižky, adior, všetko spolu zaručí, samo za nás odučí…“

A niečo o niektorých ešte učiacich pedagógoch:

„… Valike je celkom čudné, že má učiť, to je divné. – Kiežby všetky spisy raz zobral dáky parom-fras.“

„Mirka tuná zasa nie je, deti svoje opatruje, ale zato poľahky zhotovuje nahrávky.“

„Violka, tá všetko zvládne, až je to skoro záhadné, asi jej tá materská celkom dobre prospela.“

„Dášenka dá zabrať žiakom v každom kurze je postrachom, anglinárom vedúca –  odborníčka je súca“.

„Pri kontrole triednych kníh neporiadok zas má v nich – zástupkyňa nadáva, Gitka z toho nespáva.“

29. marca 1976 – Slávnostné odovzdanie budovy Jazykovej školy na ul. Veľká okružná

Program osláv otvorenia novej školskej budovy: po slávnostnom akte nasledujú príhovory zástupcu Ministerstva školstva, KV ZSS a OV KSS, riaditeľa školy p. Vidru, nesmie chýbať odovzdanie socialistického záväzku zamestnancov školy a všetko uzatvára kultúrny program.

V máji cestujú učitelia do Gottwaldova  „obohacovať sa o nové pracovné poznatky i príjemné zážitky spojené s poznávaním krás vlasti.“ Letné prázdniny trávia mnohí učitelia pracovne na seminároch na Slovensku, ale aj v Anglicku.

1976/77

Aby vyučovanie mohlo začať v novej budove včas, učitelia sa stretnú v auguste, upratujú učebne, zariaďujú provizórny sekretariát a zborovňu, sťahujú nábytok, knižnicu, laboratórium z Remeselníckeho domu. Interiérové zariadenie konzultujú s architektkou, p. Šintajovou. Pri sťahovaní pomáhajú dokonca aj poslucháči!

Škola má už 2207 poslucháčov v 114 kurzoch, v ktorých vyučuje 24 interných učiteľov, medzi nimi aj p. Škulavíková.

1977/78

Aj nepríjemné veci sa dejú: „Po zimných prázdninách 2. januára v popoludňajších hodinách došlo k výbuchu kotlu v budove školy. Nikomu sa nič nestalo, hoci v suteréne bola vyborená stena z kotolne a priečka pri kotolni, v celej budove boli rozbité okná a dvere. Vyučovanie sa muselo začať 3. januára v susednej budove Gymnázia.“

Školský rok ale beží ďalej: pre zamestnancov Ministerstva národnej obrany vedie p. Rezníčková dvojmesačný kurz angličtiny.

A ešte jedna novinka: „… v rámci šetrenia školského majetku zabezpečujeme prezuvky – galoše, aby sa do učební nevstupovalo v topánkach.“

Školská samospráva organizuje 8. apríla 1978 prvý školský PLES, vstupné 25,- Kčs. Bavia sa aj básničkami:

Chodíme, chodíme sem-tam po Žiline
Jazykovej škole radšej sa vyhneme.
Do školy nejdem, písomku píšeme,
radšej v Dubnej skale pokonverzujeme.

Našej profesorke všetci sľubujeme,
že už nabudúce do školy prídeme.
Do školy prídem, lebo dobre vieme,
že keď chybujeme, kartu dostaneme.

1978/79

Počtami poslucháčov sa už približujeme súčasným číslam: školu navštevuje 2432 poslucháčov v 115 kurzoch.

Učitelia i žiaci si predlžujú zimné prázdniny až do 28. januárakvôli náhlym zmenám počasia (??)!

A ešte jedno heslo z kroniky: „Lepšie školné zaplatiť, ako peniaze prepiť!“ 

1979/80

Školský rok začal nemilým prekvapením: zatečené priestory kancelárie a zástupcovne: voda tiekla z 2. poschodia z otvorených vodovodných kohútikov – samozrejme v nočných hodinách. Kronika dodáva: „Škoda nebola, ale kolektív JŠ má ponaučenie.“

Škola organizuje jazykové kurzy pre zamestnancov ČSAD.

Kronika dokumentuje aj množstvo novinových článkov regionálnej tlače o jazykovej škole, výstižný je napríklad titulok:„Tu začína deň až večer“!

Mnohí učitelia sa počas letných prázdnin zúčastňujú jazykových seminárov, p. Turčeková pripravila so študentmi kurzu nemčiny divadelné predstavenie „Malého princa“, samozrejme v nemčine. Školu navštívili inšpektori až z ďalekej NDR.

1980/81

Škola okrem bežných intenzívnych kurzov vedie kurz trvajúci celý týždeň so 40 vyučovacími hodinami a to v 10 skupinách pre zamestnancov podnikov Žiliny, Martina a Banskej Bystrice.

Zriedkavo, ale stáva sa, že aj učiteľ si v práci ublíži: istá učiteľka spadla na schodoch z budovy a zlomila si ruku, ruku si tiež pri upratovaní triedy zlomila aj upratovačka a verte-neverte, pri zhasínaní svetla v suteréne si narazil ruku aj školník.

V novembri a decembri prebiehajú v škole vzájomné hospitácie P. Kramerová vedie pre učiteľov prednášku, p. Turčeková cestuje do NDR na 6-týždňový seminár, iná nemčinárka zas pre „zlé poveternostné podmienky a s tým súvisiace meškanie vlakov na konferenciu germanistov v Prahe neodcestuje.“ 28. marec – Deň učiteľov oslávili učitelia plesom, krátko nato pomáhali pri čistení obory pre Zväz poľovníkov.

Dňa 6. mája 1980 dostala škola takúto žiadosť o ospravedlnenie za vymeškané vyučovanie:

Vážená súdružka profesorka, žiadam Vás o ospravedlnenie reprezentanta našej TJ ZVL Kysucké Nové Mesto oddielu orientačného behu Ľ.Š. , … , nakoľko sa zúčastní mapovania blízkeho lesa v dedine Dubie. Týmto prispeje k rozvíjaniu československého športu v odbore orientačného behu. .. Športom za mier!“ Podpísaný tajomník oddielu.

V tomto školskom roku je prijatá nemčinárka p. Bínová. , učitelia sa ďalej vzdelávajú na letných dvojtýždňových kurzoch pre jazykárov.

1981/82

O počtoch poslucháčov kronika nehovorí, vieme ale, že sa u nás ďalej vzdelávajú zamestnanci ZŤS Martin, AVIA Žilina, VÚVT Žilina, IGHP Žilina, ČSAD Banská Bystrica, Tesla Nižná, vyučujúci pracujú už nad rámec svojho úväzku. V septembri odchádza ďalšia nemčinárka na 6-týždňový jazykový pobyt v Nemecku a zamestnanci JŠ opäť pomáhajú poľovníkom v Hôrkach.

O škole píše kultúrno-spoločenský mesačník SLOVENSKO v článku „Kľúč k bráne“, hovorí o dobrom mene školy, výborných študijných výsledkoch, o novinke: intenzívnych kurzoch, o spájaní pedagogických povinností s rodinnými, odbornom a politickom raste zamestnancov, o didaktickej technike za milión korún. A jeden z poslucháčov dodáva:

Získal som tu jazykovú pohotovosť, akú nemôže dať stredná škola. Človek je jazykovo zorientovaný nielen v situáciách bežného života, ale v mnohých vedných odboroch, reáliách cudzích krajín, zvyklostiach, literatúre. Som gramotnejší…“

 

1982/83

Pokračujú intenzívne kurzy pre podniky zo Žiliny, Martina, Nižnej, pribudlo Námestovo.

13 zamestnancov pomáha v rámci brigády JRD Nededza pri zbere repy. Učitelia sú tiež školení v otázkach ateistickej výchovy a cirkevnej politiky a svetonázorovej výchovy, prestavbou prechádza aj československé školstvo, učitelia sa zúčastňujú takéhoto semináru.

1983/84

Školský rok sa začína po sebe idúcimi Sobotou cti a pracovnou sobotou, učitelia „organizujú zber textilu a papiera, upratujú kabinety, pripravujú a čistia pomôcky, spolu odpracovali 84 hodín.“

V rámci družobnej návštevy  z NDR otvorili sa Dni družby, učitelia a poslucháči sa zúčastňujú prednášky  Dr. Hahna o súčasnom nemeckom jazyku. Angličtinári si spoločne pozrú film v kine Úsvit „Vesmírna Odyssea“ .

V marci sa počas víkendov učitelia angličtiny preškoľujú, neskôr spoločne pomáhajú na JRD „Rozvoj“ v Nededzi pre zbieraní skál. V júni spoločne výletujú v Maďarsku, potom sa ďalej vzdelávajú na prázdninových jazykových pobytoch v Humennom a v Prahe.

1984/85

Škola otvára 115 kurzov, vyučuje 25 interných učiteľov.

Škola organizuje celoškolské súťaže v nemeckom a anglickom jazyku.

1985/86

Škola začína nový školský rok so 116 kurzami, počas septembrových sobôt sa učitelia zúčastňujú zemiakových brigád.

V marci sa po prvýkrát rokuje s Gymnázium VO o poskytovaní učební v budove JŠ pre gymnázium.

Učitelia a poslucháči vyšších ročníkov sa opäť zúčastňujú prednášky lektora Dr. Eichlera z NDR, školu navštevuje družobná JŠ z Gottwaldova. Učitelia sa tiež zúčastňujú prednášok o Laose a Zajordánsku a ku koncu roku podniknú výlet na Južnú Moravu.

V čase letných prázdnin vedú učitelia angličtiny a nemčiny kurzy pre deti v letnom pionierskom tábore v Dierovej.

Učitelia cestujú aj na letné jazykové kurzy do Británie, Francúzska a Nemecka.

1986/87

Počet poslucháčov 2416 v 118 kurzoch. Angličtinári sa zúčastňujú rekvalifikácie pre používanie nových učebníc, nemčinári ďalšieho preškoľovania, prípade jazykového pobytu v Nemecku. A počas Soboty cti sa opäť pomáha poľnohospodárom v Nededzi.

A v novom roku opäť snehová kalamita, po nej Ples Jazykovej školy, návšteva našich učiteľov JŠ v Gottwaldove, beseda o Zambii až po prvomájový sprievod…

V lete sa opäť učitelia zúčastňujú jazykových kurzov vo Veľkom Meziříčí, V Bratislave a Trenčíne, p. Chrastinová tlmočí pri výmene detí v rámci družby s Nanterre vo Francúzsku.

1987/88 – 25. výročie založenia školy

Kronika hovorí, že „príprava nového školského roku bola neobyčajne komplikovaná. Zníženie mzdového fondu obmedzovalo otvorenie takého počtu kurzov, aby sa uspokojili záujemcovia o štúdium na JŠ. Po mnohých konzultáciách riaditeľa školy s OŠ SKNV sa podarilo otvoriť 112 kurzov, každý vyučujúci dostal úväzok 20 hodín týždenne.“  Škola má 2290 poslucháčov.

Záujem o školu rastie, hlavne o štúdium angličtiny. Vznikli elokované pracoviská: učitelia doteraz dochádzali alebo ešte dochádzajú učiť do Istebného, Námestova, Nižnej, Považskej Bystrice, Púchova, Kysuckého Nového Mesta, Ružomberka aj Liptovského Mikuláša.

Nemčinári sú opäť preškoľovaní, všetci učitelia sa zúčastnili prednášok o problematike prekladu do CJ, niektorí jazykových pobytoch v Nemecku alebo jazykovej konferencie  v Smoleniciach a v Prahe.

Škola nadviazala družbu s nemeckým mestom Lehnin.

Mení sa čiastočne i organizácia vyučovania: podľa nariadenia Vyhlášky o JŠ má základný stupeň trvať 3 roky pri štyroch hodinách týždenne a má končiť skúškou. (Dnes je to už samozrejme inak.)

Pri príležitosti výročia boli zamestnanci školy pozvaní na radnicu mesta a zapísali sa tiež do pamätnej knihy mesta.

1988/89

Tu záznamy kroniky na čas končia…

A potom už nastanú  zmeny v školskom roku 1989/90, kedy sa v januári 1990  riaditeľkou školy stáva p. Otáhalová.

Ako hovorí kronikár: „Pre školu nastáva doba veľkého náporu, pretože záujem o cudzie jazyky – hlavne o angličtinu enormne vzrástol. Ľudia stoja na prihlášky celé hodiny – i v noci! (Školník im počas chladných nocí ponúka čaj. Pozn. autora) Škola vedie vedľajšiu hospodársku činnosť  – ako podnikateľskú činnosť, aby si zarobila na vybavenie i uspokojila obrovský záujem o štúdium. Kupujú sa magnetofóny, moderná kopírka, televízory, moderné jazykové programy. Problémy sú s novým Ministerstvom školstva, ktoré vydáva chybné vysvedčenia.“

Škola organizuje výlet do Viedne.

Noviny píšu o rastúcom záujme o jazykovú školu v článku Babylon na Veľkej okružnej.

Roky porevolučné a tie ďalšie priniesli veľa nového, ale pokračujú i v zabehnutom tradičnom… To nech okomentuje už niekto ďalší…

Jazyková škola Žilina je s počtom 1.500 až 1.800 poslucháčov ročne 2. najväčšou štátnou jazykovou školou na Slovensku.

Na trhu vzdelávania pôsobíme už vyše 50 rokov.

S bohatými skúsenosťami a mladým tímom ponúkame osvedčený študijný systém spojený s využívaním moderných učebníc a aktuálnych trendov vo výučbe cudzieho jazyka.