Špeciálne ocenenie v súťaži – Vlasta Hozáková

Prečo rada chodím do jazykovej školy?

Volám sa Vlasta Hozáková a možno som najstaršia žiačka Jazykovej školy. Mám 72 rokov a aj keď nie som povolaním učiteľka, chodím do školy celý život. Postupne som sa učila 5 cudzích jazykov – rusky, latinsky, nemecky, francúzsky a anglicky.

Pamätám si, keď sa stavala súčasná budova Jazykovej školy v Žiline. Ja som začínala navštevovať túto školu v čase , keď učebne boli na mnohých miestach v meste, v Žilinskom divadle, v Remeselníckom dome…. S malými prestávkami, keď som bola doma na materskej dovolenke, som žiačkou Jazykovej školy snáď už 50 rokov. Vlastne aj ja by som mala osláviť svoje výročie.

Najskôr som sa začala učiť na Jazykovej škole v Žiline jazyk francúzsky. Bola to práve krásna francúzska hudba, francúzske šansóny , ktoré ma inšpirovali venovať sa tomuto jazyku. Mala som šťastie na dobrých učiteľov, čo umocnilo aj môj záujem o tento jazyk. Absolvovala som aj štátnu jazykovú skúšku. Rada spomínam na obdobie, keď učiteľka Miroslava Chrastinová nám umožnila bližšie spoznať krajinu, kde sme si mohli svoje vedomosti otestovať v praxi. Boli sme viac krát vo Francúzsku ako žiaci Jazykovej školy. Veľa krát sme bývali v rodinách, kde sme mali možnosť hovoriť iba po francúzsky. Navštívili sme školy, kde sme bližšie spoznali systém vyučovania. Boli to nesmierne cenné skúsenosti a ja som do dnes za to Jazykovej škole veľmi vďačná. Práve prostredníctvom Jazykovej školy som spoznala Francúzsko so všetkými jeho krásami a šarmom. Aj v súčasnosti navštevujem konverzačný kurz francúzštiny.

Ďalší jazyk bola nemčina. Maturovala som z nemčiny na Gymnáziu a chcela som ju študovať. Žiaľ život mal so mnou iné plány. Nechcela som zabudnúť to, čo som vedela, tak som pokračovala na Jazykovej škole. Absolvovala som aj štátnu jazykovú skúšku. Opäť som mala šťastie na dobrých učiteľov. Chodila som do Jazykovej školy nielen pre radosť, ale aj pre získanie nových vedomostí. Po rokoch sa v triedach vytvoria priateľské vzťahy, čo je tiež veľký prínos a obohatenie nášho života. Aj nemecká sekcia organizovala rôzne zájazdy do Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Boli to opäť nové skúsenosti, nové zážitky. Spoznala som miesta a ľudí, ktoré by som nemala šancu inak spoznať. Veľká vďaka všetkým učiteľom, ktorí venovali svoj čas aj mimoškolským aktivitám. Veľmi som si vážila učiteľov nemčiny, ktorí prinášali na vyučovanie nové metódy, rôzne hry a rébusy. Nové nápady, ktorými sme mohli ľahšie pochopiť štruktúru cudzieho jazyka, osvojiť si gramatiku . Nahrávky, videa, rôzne projekty nám mali pomôcť lepšie sa vyjadrovať v cudzom jazyku. Vďaka nemeckému jazyku som získala aj lepšie zamestnanie a roky som potom nemčinu čiastočne používala v práci.

Viac ako 60-ročná som sa začala učiť na Jazykovej škole jazyk anglický. Len tak zo zábavy , alebo preto , že dnes už každý hovorí anglický ? Ani sama neviem, ale čítala som, že ľudia, ktorí ovládajú jeden a viac cudzích jazykov, dokážu lepšie riešiť problémy a sú kreatívnejší a empatickejší. Takisto prevláda názor, že dvojjazyční a viacjazyční ľudia sú otvorenejší voči názorom druhých a lepšie nadväzujú medziľudské vzťahy. Spôsob, ako sa dá vo vyššom veku udržiavať v dobrej mentálnej kondícii je aj učenie sa cudzieho jazyka. Pri procese učenia jazyka sa zapájajú obe mozgové hemisféry. Učenie sa cudzieho jazyka spomaľuje neurodegeneratívne ochorenia, ako sú Alzheimer alebo starecká demencia. Toto hovoria výskumy, ale moje vlastné pocity sú predovšetkým radosť, že dokážem sa učiť stále nové a nové veci. Dokážem komunikovať v zahraničí, keď to potrebujem. Teším sa, že sa stretávam s priateľmi a spolužiakmi v mladšom veku, čo mi určitým spôsobom tiež dvíha moje sebavedomie.

Okrem cudzieho jazyka nás Jazyková škola naučila používať aj nové technológie. Najmä v období počas COVIDU sme mali vyučovanie ONLINE. Bolo to pre nás niečo nové a museli sme sa s tým potrápiť navzájom. Hlavne pre nás starších žiakov to nebolo také jednoduché. Proces vyučovania si vyžadoval veľa trpezlivosti zo strany učiteľa a určite aj príprava na také vyučovanie bola podstatne náročnejšia. Zvládli sme to nakoniec aj my starší, naše vzťahy sa ešte viac utužili.

Chcela som byť učiteľka. Škola ma vždy fascinovala. Rada sa vraciam opäť do lavíc a učím sa nové veci. Absolvovala som aj Univerzitu tretieho veku, históriu, umenie, pamiatky UNESCO… Jazyková škola je však súčasťou môjho života a ostanem jej verná. Vážim si všetkých, ktorí v nej pracujú, ktorí nám odovzdávajú vedomosti. Deťom a mládeži, pretože to budú ešte v živote potrebovať. Nám starším, pretože nám to prináša radosť. Poznajú ma snáď všetci učitelia Jazykovej školy. Verte, rada do školy chodím.

Vlasta Hozáková