Dva príspevky získali špeciálne ocenenie v súťaži Prečo rád chodím do jazykovej školy. Želáme príjemné čítanie jedného z nich.

Prečo rada chodím do jazykovej školy?

Pre veľa dobrých dôvodov.

Jazykovú školu v Žiline navštevujem polovicu svojho života. Odkedy som nastúpila do práce po skončení vysokej školy. Chýbali mi zrazu po rokoch školské lavice, tak som si povedala, že sa skúsim naučiť niečo nové, nech za sebou vidím niečo užitočné a trochu si skrátim čas do dôchodku :)

Vybrala som si francúzštinu. A bola to láska na prvý pohľad. Krásna, romanticky znejúca reč a tiež všetko čo som sa postupne dozvedala o krajine vína a syrov ma nadchýnalo. Moji o dosť mladší spolužiaci z bilingválneho však napredovali oveľa rýchlejšie ako ja, trápilo ma to. Gramatiku som sa dokázala nadrilovať, ale v konverzácii som nemala šancu sa im ani priblížiť. Pani učiteľka Chrastinová bola prísna, ale videla, že sa snažím a chcela mi pomôcť. Raz sa ma spýtala, či by som sa nechcela zoznámiť s dvoma Francúzkami, čo prišli na Slovensko na stáž. Zobrala ma po škole s nimi na kávu, predstavila nás a bolo to. Odvtedy sme boli stále spolu, samé stretnutia, kultúrne podujatia, spoločné varenie francúzskych špecialít, počúvanie francúzskej hudby, spoločné dovolenky (aj vo Francúzsku) a podobne. Zrazu som poznala všetkých Francúzov v Žiline a o konverzáciu nebola núdza. Po pár rokoch sa Francúzky vrátili domov, ale sme v kontakte aj po 20 rokoch. Toto leto ma príde jedna z nich navštíviť aj so svojou rodinou, už sa neviem dočkať.

Po francúzskom nasledovalo španielske obdobie. Vďaka klanu učiteľov Otahalovcov som si aj k španielčine vypestovala veľmi vrúcny vzťah. A tiež k španielsky hovoriacim krajinám, plným histórie, temperamentu, flamenga či sangrie. Ku kvalitným základom gramatiky neskôr pribudli konverzácie s lektormi z rôznych kútov Španielska. Vyučovacie hodiny však boli krátke, bolo potrebné si upevniť prebraté učivo aj po škole :). Pondelok bol celé roky ten NAJ deň v týždni. S učiteľmi i spolužiakmi sme zostali priateľmi až dodnes.

V posledných rokoch som prepadla taliančine. Vďaka nej dostávajú dovolenky v Taliansku úplne iný rozmer. Tá ich úžasná história prítomná na každom kroku, nádherná krajina, gastronómia, ale i nezameniteľná hlučnosť a gestikulácia! Taliančina však vôbec nie je jednoduchá ako sa hovorí. Janka a Radka nám už roky vtĺkajú do hláv všetky tie zložité gramatické pravidlá a výnimky. Trpezlivo a s úsmevom na tvári. Klobúk dolu, ja už by som vypenila keby sa ma už tretí žiak spýtal na to isté. Opäť krásny jazyk, príjemné a inšpiratívne učiteľky i spolužiačky.

Na záver: 

Milá Jazyková škola, srdečne Ti blahoželám k 60-tym narodeninám a prajem Ti veľa spokojných poslucháčov ako som i ja. Ďakujem Ti za to, že si zo mňa viackrát spravila človeka, za 23 príjemne a užitočne strávených rokov, za všetkých priateľov, ktorých som na Tvojej pôde stretla i za to, že som i vďaka Tebe lepšie spoznala kus sveta. 

A ďakujem najmä každému učiteľovi/učiteľke Jazykovej školy, ktorý/ktorá ma učil/učila. Kiežby každý vykonával svoje povolanie s takým zanietením, tak profesionálne a i nad rámec svojich pracovných povinností a času!

Merci beaucoup! Muchas gracias! Grazie mille!

Jana Hýllová